Moja cesta k abstinencii

Autor: Daniel Blažek | 29.4.2016 o 12:28 | (upravené 30.4.2016 o 17:44) Karma článku: 5,72 | Prečítané:  905x

Urivok z mojej pripravovanej knihy bude to trhak dojimave smutne kazdy si v nej nieco najde Vijde uz onedlho. Mate Zaujem?mozte my pisat na mail zdielat tenro urivok. Môj život bol od 13 rokov vo víre závislosti    

Narodil som sa 28.7.1981 mladým manželom ako druhý syn. Ranné detstvo prebiehalo bez väčších problémov detské choroby až na čas keď som bol vážnejšie chorý a nevládal som poriadne chodiť. No to pominulo a bol som ako iné deti. Keď som mal osem rokov rodičia sa rozviedli, čo ma dosť zobralo. Otca som mal vždy rad a zrazu musel od nás odisť čo som dával za vinu mame. Nevidel som detskými očami aký je život z alkoholikom. Potom si mama našla priateľa a prišla na svet milovaná sestrička. Bol som vzorný brat, chodili sme spolu na piesok stále sme sa hrali proste idylická súrodenecká láska.

Za otcom sme z bratom chodili väčšinou tajne lebo nám mama zakazovala za nim k babke chodiť. Na rozdiel od vzťahu so sestričkou so starším bratom som nemal dobrý vzťah. Boli sme ako cudzí, ja som začínal viac vyhľadávať kamarátov, partiu kam by som zapadol. V škole som nijako nevynikal a tak som hľadal sebe podobných. S bývalým susedom sme už skôr skúšali fajčiť a ochutnávali sme víno čo ostalo po fláme u rodičov. Spolu sme sa flákali po meste a sledovali partiu ľudí starších od nás no boli nám vzorom.

Chlapci aj dievčatá mali dlhé vlasy, roztrhané rifle kožené bundy a vybíjane náramky. Večne sa pofľakovali stretávali sa každý deň v krčme cez deň posedávali len tak na ulici, na zemi, pili, fajčili, hrali na gitarách a spievali. Vtedy sme si sľúbili že sa medzi nich musíme dostať. Bola to naša šanca uplatniť sa a navyše sa nám pozdával život kde netreba chodiť do roboty a cele dni sa môžeme len flákať. Začali sme sa  podobne obliekať roztrhali sme si rifle a strapatili sme sa. Vždy som sa hrozne nahneval keď ma mama ostrihala na slušniaka.

Začal som robiť neschváli mam byt o deviatej doma? Prišiel som schválne o polnoci. Raz sme stali pred krčmou kde sa partia aj tridsiatich ľudí denne schádzali a zastavil sa pri nás jeden z dredami na hlave a spýtal sa nás “čo vagabundi idete ukradnúť bicykel? To bola vstupenka do života plného  alkoholu a flákania sa. Mali sme sotva dvanásť rokov a svet nám ležal pri nohách. Aspoň sme si to mysleli.

Na kúpalisku sme spoznali chalana ktorí sa prestal stretávať s touto partiou už pred časom a rozpredával staré kazety, vybíjane náramky, lebky a Satanskú bibliu. To bol môj novy smer zažral som sa do čítania a stotožňoval a z touto filozofiou. Keď mi ju mama doma našla bolo peklo na zemi ako katolíčka bola v šoku. No ako plynul čas už som pravidelne chodieval do partie kde ma starší vtedy možno 17 ročný pankáči a metalisti učili žít.                  

Pamätám si prvú skúsenosť z marihuanou sedeli sme v obľúbenej krčme v záhradnej časti a začali kolovať jojnt. V hlave som premýšľal či ho podajú aj mne a ako spraviť aby si nemysleli že som nejaký slaboch a nechcem. Sledoval som ostatných ako to robia a keď prišla ku mne potiahol som si a držal v sebe najprv som nič necítil no o takých desať minút sa mi začalo všetko točiť a ostalo mi zle. Vracal som ledva som chodil a veril som v to že už nikdy to neskúsim.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?